Vo svojej, už pätnástej knižnej publikácii J. Dolník nadväzuje na svoje dávnejšie úvahy o sile jazyka, o jeho procesuálnych prejavoch v správaní,konaní a vzťahoch používateľov. Uvažuje, aké sú limity a možnosti objektivistického, nomologického zaobchádzania s jazykom a jazykovou realitou z pozície jazykových kultivátorov, nadväzuje na ideu o akomodačno-asimilačnom vyrovnávaní aktov jazykového počínania aktérov jazykovej komunikácie. V novom svetle sa prezentujú myšlienky o interpretačnom pôvode ľudskej komunikácie či o autonomizácii príslušníkov kolektívu ako subjektov odcudzujúcich sa konvenciám. Posledné dve kapitoly knižky sú orientované na sledovanie potrieb jazykovedy v dobe demokratizačného posilňovania interaktivity bežného života s vedou. (JBe)
