Publikácia vychádza z genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpretácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje "neskrotená rozpínavosť" lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humánnych vied. Analýzy a interpretácie sú podriadené pragmatickej otázke, ako sa dá z pozície jazykovedy prispieť k riešeniu problémov človeka a spoločnosti. Autori ukazujú, že z tohto zorného uhla téma inakosť a cudzosť zahŕňa aj pre lingvistov značné bohatstvo výskumných námetov, ktorých odhaľovanie a rozvíjanie je aj úlohou slovenskej xenolingvistiky v rámci všeobecnej xenologickej náuky. (JBe)
