Pôvod a podoby češtiny ako spisovného jazyka Slovákov : niektoré uzávery z filologickej analýzy "Bardejovského katechizmu"
Autor/redaktor:
Ľubomír Ďurovič
Opublikowany w:
Slovenská reč : časopis pre výskum slovenského jazyka : orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied
[Wyświetl]
Numer czasopisma:
2015 Roč. 80 č. 3-4
Strony:
133-156
Inne:
Streszcz.: eng
Języki:
slo
Abstrakt:
Príspevok sa vymyká z tradičného rámca slovenskej historiografie a dokazuje, že český jazyk bol Slovákmi používaný ako komunikačný prostriedok skôr než nastúpila tzv. moravská tradícia a jazyk "Kralickej Biblie". Autor reviduje zaužívaný názor, že zdrojom "bibličtiny", či vôbec češtiny v používaní na Slovensku je "Kralická Biblia". Svoju argumentáciu zakladá na príklade textu i pravopisu "Bardejovského katechizmu" ako najstaršej slovenskej knihy (1581) v relevantných súvislostiach – v kontinuite s predlohami "Bardejovského katechizmu", napr. s "Melantrichovou Bibliou". Inou súvislosťou je zákaz slovanskej liturgie, ktorý od roku 885 platil na území dnešného Slovenska, ale na Balkáne a v českom kniežatstve bola staroslovienčina zachovaná a udržiavaná. Odkedy (okolo roku 1370) bola Biblia kompletne preložená do češtiny, Slováci jazyk Biblie (jazyk slovensko-český) používali aj ako spisovný jazyk (P. Doležal, T. Masnicius, D. Krman a jeho lingua slavico-bohemica). (JW)
